V 60. a 70. rokoch to bol najhlasnejší slogan vo svete, od Vietnamu až po latinskú Ameriku ho mládež z celého sveta kričala a poriadne hlasno.

 

 

Niekedy v roku 1975 svetové televízne stanice a médiá priniesli zábery a fotografie z veľvyslanectva USA vo vietnamskom Saigone (dnes Hočiminovo Mesto), ako sa v poslednom poschodí amerického veľvyslanectva, ktoré snáď bolo pevnosťou a „najlepšie chráneným americkým veľvyslanectvom“ na svete, medzi sebou bijú davy, aby mohli nastúpiť do posledného vrtuľníka odvážajúceho z Vietnamu v posledný deň nielen Američanov, ale aj ich kolaborantov.

Tieto zábery sa zapísali do pamäti aspoň u našej generácie. Sledovali sme, ako je Yankee vyhnaný späť do svojho domu a to napriek tomu, že vyháňaný bol najsilnejší, najbohatší, najmocnejší muž sveta a vyháňal ho snáď najslabší a jeden z najchudobnejších národov našej planéty.

 

 

Za vojny v Indočíne a následnému tak ponižujúcemu vyhnaniu z Indočíny snáď ani nikto neniesol v USA zodpovednosť, nikto nebol žalovaný aspoň za poškodenie amerických národných záujmov. USA vtedy pred očami sveta stratili takmer všetko, čím zabodovali počas II. svetovej vojny ako osloboditelia Európy z rúk Hitlera.

Potom prišiel rok 1980, kedy rok predtým s pomocou Európy a podľa všetkého aj Ameriky bol Ajatolláh Chomejní pohostený v Paríži a z diaľky zosadil Iránskeho šacha, ktorého CIA v roku 1953 dosadila na trón v Iráne. Ajatolláh Chomejní poslal svojich islamských gardistov na opäť vo vtedajších dobách najlepšie chránené veľvyslanectva USA a zajal niekoľko sto amerických diplomatov. Tí ale nemali také šťastie a príležitosť k úteku ako v roku 1975 zo Saigonu, zostali niekoľko mesiacov v neľudských podmienkach v rukách islamských gardistov a potom boli s heslom „Yankee go home“ vyhostení. Ani vtedy sme sa nedozvedeli, aj keď ja som bol na mieste v Iráne, koľko bolo vlastne Američanov popravených a opäť v USA za to fatálne pochybenie alebo úmysel nebol nikto postavený pred súd ….

Američania vedia, že krajina s najväčšou nenávisťou voči Amerike, je určite Irán. Američanov nenávidia ako zástancov režimu, ako najväčšieho diabla, ale aj potomkovia zástancov zosadeného šacha, pre ktorých sú zradcovia. V rovnakej miere hrá úlohu aj v civilizovaných spoločnostiach nepredstaviteľný antisemitizmus, nenávisť voči Izraelu. Napriek tomu práve tomuto Iránu USA pomáha od roku 2002! Podporuje iránsku šiitskú moc a jej rozšírenie nielen po celom Strednom východe ….

 

 

Ako keby v USA nemali odborníkov na islam a na jeho smery, akoby nevedeli, že radikálny šiitizmus nie je o nič lepší, než radikálny sunnitizmus, akoby to nezažili na vlastnej koži v roku 1980 v samotnom Teheráne. Bezmocný Benjamin Netanjahu môže jazdiť po svete a kričať až do neba, že je to otázka času, než Irán začne o mnoho väčšiu krvavú vojnu a to nielen v celom regióne, vojnu oveľa väčšiu, než sú tie dnešné sunnitské.

Možno je len otázkou času, kedy znovu bude potrebná evakuácia Američanov. … kedy nad strechami budov najväčšieho amerického veľvyslanectva na svete v Bagdade, v tej pevnosti, kde Američania majú svoje športové haly, reštaurácie, nákupné stredisko a všetko rovnaké ako v Amerike, budú ako vtedy v Saigone evakuovať každého Američana, len aby si stačil zachrániť život pred útokmi šiitských milícií až po zuby ozbrojených americkými zbraňami. Rozdiel tu predsa len bude – Vietnamci vtedy neboli vyzbrojení sofistikovanými americkými zbraňami, ako sú dnes bagdadské šiitské milície