S udalosťami v posledných piatich rokoch sa svet akoby tzv. prebudil a pýta sa, ako je to vlastne so sekularitou Turecka.

Takmer všetci „analytici“ z Európy, ale aj z časti USA „súčasný“ stav Turecka prepojeného na turecko -islámskou ideológiu voči ostatným náboženstvám, jednohlasne zvádzajú na Erdogana, čo je fatálna chyba prameniaca z neznalosti novodobých tureckých dejín a ešte k tomu sa na ich nevedomosti podpísala viac ako polstoročie trvajúci masívne propaganda západu o Turecku avšak výlučne kvôli členstvu Turecka v západných politicko – vojenských inštitúciách.

Nemožno veriť tomu, že by odborníci Európy a USA skutočne nepoznali nekompromisný a často neľudský postoj Turecka voči svojim menšinám iných náboženstiev od založenia Tureckej „republiky“ až do súčasnosti. Pre pochopenie súčasnej politiky Erdogana zameranej proti transatlantickej civilizácii sa stačí pozrieť na novodobé dejiny tejto krajiny a ich diskriminačné – perzekučné politiky voči neislámskym – netureckým menšinám.

Nebude to len jeden krátky článok, do ktorého nemožno zahrnúť všetky ohavnosti, ktorým boli Židia vystavení za „sekulárneho, demokratického“ Turecka, ale uisťujem vás, že nebudete ľutovať, čo čítate.

Chronologické obdobie Atatürka:

Január 1923 – Turecké noviny a časopisy vo vtedy druhom najväčšom meste Turecka v Izmire verejne vyzvali, aby sa tureckí obchodníci spojili v boji proti „nemorálnemu a prospechárskemu židovskému nebezpečenstvu“. Tieto hecujúce články na titulných stránkach štátom riadených novín, že Židia v Izmire, ale aj v celom Turecku sú „hniezda mikróbov“ a preto musia byť vyhnaní, pokiaľ možno čo najďalej. Potom sa k útokom proti Židom pridal humorný časopis Akbaba a vydal rad článkov s titulmi ako: „Počuli ste, že s Židmi nebudete obchodovať, to budeme dovoľovať, aby spoločne s nami tieto mikróby žili?“

Po sérii článkov publikovaných v novinách mesta Edirne, kde bola silná židovská komunita, tak ako aj v Paşaeli, sa ľudia v Edirne zhromaždili na námestí a hystericky vrieskali: „Na rad príde vyhnanie Židov z tejto krajiny! Židia vypadnite! “

Nasledoval masový útok na židovské obchody, ktorému polícia ani nebránila, zostala tichým divákom. Život v menších mestách sa stal pre Židov nemožným, tak museli opustiť všetok svoj majetok a utiecť do veľkých miest ako je Istanbul – utiecť do „anonymity“. V Trakii (európska časť Turecka) zostali všetky židovské školy Alyans cez noc zatvorené. Dôvod tohto hnevu, bol zrejmý. Arméni a Gréci boli z Turecka vymazaní, ale Židia, ktorí boli ešte oveľa bohatší, tam ešte boli a ešte tam „žili“, to bol ich podľa Atatürkovo sekulárneho Turecka neodpustiteľný hriech …

 

Synagóga v tureckom meste Edirne po devastácii

 

  1. marca 1923 – Riza Nur, tajná časť Atatürkovo Turecka, oficiálne len minister školstva, bol inak stálym zástancom rady tajných medzinárodných podujatí Turecka, v Lausanne, kde bola uzavretá tzv. Lausannská zmluva, nevydržal a oznámil otvorene v parlamente:

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, v Turecku iné náboženské menšiny nemajú čo robiť. Doteraz nám síce Židia žiadne problémy nerobili. Ale viete, že Židia sú také nátury, že idú tak, ako ich ťaháte. V Istanbule ich je viac ako tridsať tisíc. Samozrejme, bolo by lepšie, keby neboli … hovorím ja. “

 

Židovské domy v tureckom meste Corlu

 

Jún 1923 – Keď bola všade spracovaná nálada „sekulárnej republiky“, nebola aplikácia vysnívaných ohavností obtiažna. Po vyhlásení sekulárnej republiky Atatürkom začalo okamžite prepúšťanie Židov, Grékov a Arménov zo štátnej správy a boli nahradení „rýdzimi Turkami s čistou vierou“. Sloboda pohybu Židov a ďalších neislamských menšín bola v Anatólii štátom značne obmedzená. Rozhodnutie bolo tak náhle, že mnohí ľudia sa kvôli obmedzeniam nevrátili do svojich miest a museli zostať tam, kde sa práve nachádzali. Rabinát ani nemal odvahu požiadať „demokratickú vládu“ o zrušenie tohto zákazu pohybu. Ako by to nestačilo, bolo Židom tiež zakázané emigrovať do Palestíny. To bola tá odmena za to, že Židia sú „bezproblémová“ menšina, tak ako to v tureckom Parlamente povedala 2. marca 1923 tajomná figúrka Atatürka – Riza Nur.

 

Židovské domy v tureckom meste Catalca

 

December 1923 – Nová Turecká republika sa pokúsila presadiť deportáciu Židov v Lausanne počas rokovaní o budúcej schéme Turecka, spojenci toto zamietli. Napriek tomu v decembri 1923 Atatürkova vláda nariadila, aby niekoľko stoviek Židov okamžite do 48 hodín opustilo svoje mesto Çorlu. A tak v nasledujúcich dňoch sa o Židoch rozhodlo rovnakým spôsobom v meste Çatalca a tam tiež hneď bolo rozhodnutie vykonané. Deportácie a vyhnanie Židov začali už oficiálnym nariadením a prevedením sekulárneho štátu Tureckej republiky. A to už 10 rokov pred nástupom Hitlera k moci!