Keď človek, spolok, spoločnosť či národ má vôľu, tak prerazí všetko zlo, tak je to napísané v božských, ale aj ľudských zákonoch.

 

Hovorí sa, že politika a politici majú krátku pamäť. Ešte pred pár týždňami poprední politici civilizovaného sveta básnili o statočnosti Kurdov v boji proti ISIS – monštrám a kdejaký slávny politik sa snažil vyťažiť pre seba pred svojimi voličmi politické body a vyslovoval slovo Pešmerge, kurdsky: čelom k smrti ….

 

 

Dokonca dnešný minister zahraničia Veľkej Británie išiel až na front a nechal sa vyfotiť s kurdskými Pešmerge a bral to ako investíciu do blížiacich sa volieb.

Svetové agentúry básnili o statočnosti Kurdov a kdejaký štátnik sa ponáhľal do Kurdistanu, aby stál po boku s kurdským prezidentom Masúdom Barzáním alebo s nejakým náčelníkom kurdských Pešmerge.

Jedného dňa sa Kurdi rozhodli skončiť 100 rokov trvajúce otroctvo, masakre, diskriminácie, genocídy aspoň v jednej časti svojej vlasti, to jest v Iraku a to s tým najdemokratickejším inštrumentom, referendom a bolo to ….

Bol koniec s naparovaním sa po boku kurdského prezidenta Masúda Barzáního, s okázalým preukazovaním vlastnej „statočnosti“ po boku kurdských náčelníkov Pešmerge, s fotografovaním sa v rozvalinách vojnou zničených kurdských miest, s okázalým ronením sĺz nad zavraždenými kurdskými deťmi …

V očiach civilizovaného sveta, ktorý básnil o Kurdoch ako o ochrancoch ľudských hodnôt a dokonca ako o ochrancoch civilizácie pred monštrami z ISIS, sa Kurdi zrazu stali neposlušnými, drzými, tvrdohlavými, a boh vie akí ešte …

Prečo? Pretože chcú konečne slobodu!

Všetky dvere sa pred Kurdmi zatvárali, už nikto nechcel navštíviť ani kurdského prezidenta, ale ani Pešmerge a keď už sa tam niekto z civilizovaného sveta objavil, urobil to, aby Kurdom vynadal alebo sa im vyhrážal, poučil ich o tom, že toto sa nerobí, že je predsa skoro na to, aby chceli slobodu, že ešte čas na slobodu neprišiel!

Nejaký prezident z Paríža alebo nejaký minister z Washingtonu, siahal po telefóne len preto, aby opäť nadával Kurdom a vyzval ich k poslušnosti.

A tzv. necivilizovaný svet? Ten sa začal priamo z pôdy OSN (Erdogan či Irán) vyhrážať Kurdom a pokojne pred politikmi tých civilizovaných svetov a dokonca spoločne s týmito niektorými vydali vyhlásenie o opovážlivosti Kurdov chcieť referendum a prikazovali Kurdom, aby s tou drzou myšlienkou referenda okamžite skoncovali.

Turecká armáda so zbraňami z NATO začala na hraniciach irackého Kurdistanu manévrovať! Manévre trvajú už týždeň a hneď tak ani neskončia. Ale nikomu ani nenapadne im povedať: stop drahý partner, sme demokratická inštitúcia obhajujúca demokraciu a ty sa nemôžeš s našimi zbraňami vyhrážať národu, ktorý v susednom štáte chce o svojej budúcnosti rozhodovať referendom, to jest demokraticky, nemáš právo zasahovať do záležitostí iného štátu! Nikto sa nepozastavil nad tým, že turecký Parlament dokonca obnovil tureckej armáde mandát vojensky zasiahnuť na území cudzieho štátu – susedného Iraku!

Sunitský turecký sultán Erdogan sa spojil so svojím tradičným islamským šiitským nepriateľom Iránom a Bagdadom k spoločnému ťaženiu proti tým k demokracii sa uchyľujúcim Kurdom! Erdogan uzavrel vojenské spoločenstvo so svojím odvekým nepriateľom Iránom a Iránske šiitské milície začali rýchlo konať … Irán dokonca prevzal kontrolu nad hraničnými prechodmi do irackého Kurdistanu a uzavrel svoj vzdušný priestor, toľko sa obáva referenda Kurdov! Turecko nepriedušne zavrelo svoje hranice, aby Kurdi zostali odrezaní. A vláda v Bagdade? Tá ukázala svoju pravú tvár! Okrem iného ihneď vyzvala všetky štáty, aby uzatvárali kontrakty na kurdskú ropu len s Bagdadom, nie s kurdskou vládou alebo s prezidentom Barzáním! Za snahou udržať Kurdov v područí je rovnaká chamtivosť ako pred 100 rokmi!

No a? Kurdi opäť zostali sami a odkázaní len a len sami na seba, síce na svojom ostrove v kurdských horách, obkľúčení zo všetkých strán barbarmi, ale práve na týchto barbarov sa svet v pokoji pozerá a čaká, ako skoro začnú masakrovať tých, ktorí za nich bojovali proti monštrám z ISIS.

Všetci si snáď mysleli, že sa Kurdi po …

Kadejaké rozviedky, či turecké, či iránske, či iracké a boh vie aké ešte, sa snažili ešte k tomu vonkajšími nátlaku skúsiť vnútorne štvať Kurdov proti sebe, niekedy peniazmi, niekedy nátlakom ….

Na miesto, aby podali pomocnú ruku k bezpečnému priebehu slobodného vyjadrenia ľudu o svojej budúcnosti, posielajú svoje rozviedky často sa skrývajúce za novinárske legitimácie a ešte najlepšie za ženy, na náklady srdečných kurdských hostiteľov, aby zaznamenali „čo to tam tí blázniví Kurdi robia“. Statočný národ, ktorý bojoval za záchranu civilizácie opäť vidí pravú tvár sveta! Áno, to je tá pokrytecká tvár „demokratického“ sveta, ktorá sa nastavuje Kurdom, zabúdajúc na ich deti, ktoré umierali v boji za záchranu svetovej demokracie!

Kde sú tí humanisti civilizovaného sveta, ktorí hlasno bojujú a demonštrujú za práva Tibetu, Barmy, za práva gejov, či lesbičiek, či transvestitov, kde sú dnes?

Ako to, že nerobia svoje okázalé demonštrácie a pochody, ako to, že nemávajú kurdskými vlajkami vo svetových metropolách za práva viac než štyridsaťmiliónového národa? Za jeho právo na určenie vlastnej budúcnosti, za jeho právo na vlastný domov, na vlastnú zem, na vlastný jazyk, ktorý by sa kurdské deti konečne smeli učiť v školách všade na svete? Ako to, že títo svetoví humanisti rovnakým spôsobom nebojujú za budúcnosť Kurdov? Kde sú zalezení všetci tí svetoví aktivisti?

Ale Kurdi povedali svoje NIE!

Aj keby sa proti nám postavil celý svet, čo sa tiež postavil, my o svojej budúcnosti rozhodovať budeme! A k rozhodovaniu použijeme demokratické prostriedky v krajine, kde slovo demokracia pôsobí na okolité štáty, ako keď sa čert priblíži ku krížu!

Dnes kurdsky národ so svojou nezlomenou vôľou stojí nielen proti tým miestnym barbarom z ISIS, ale aj proti všetkým susediacim panovníkom a ich priateľom, i proti „civilizovanému svetu“!

Nič viac než s vôľou!

Stovky tisíc Kurdov z celého sveta opustili svoju prácu a všetko, čo s ňou súvisí a niekedy za svoje posledné doláre pricestovali do Kurdistanu, aby organizačne pomohli svojim bratom v Iraku!

OSN neposlala svojich ľudí, aby pozorovali a dohliadali na regulárnosť referenda, ale advokáti zo 16 advokátskych komôr zo 16 kurdských miest pricestovali cez bariéry Turecka a sú tam v Kurdistane, aby sami pomohli svojmu národu! Kurdskí lekári z celého sveta od Austrálie, až po USA opustili všetko, vrátane svojej práce a pricestovali, aby mohli poskytnúť prvú pomoc v dave ľuďom, ktorí sa hrnú k urnám a rozhodujú o svojej slobode, aby pomohli svojmu národu, ktorý o sebe nikdy nesmel slobodne rozhodovať!

Národ, ktorý by nemal poznať demokratické nástroje, organizuje pod vyhrážkami zo všetkých strán a s holými rukami snáď najtransparentnejšie referendum, čo svet niekedy a niekde videl.

Keď človek, spolok, spoločnosť či národ má vôľu, tak prerazí všetko zlo, tak je to napísané v božských, ale aj ľudských zákonoch!

Vôľa kurdského národa by sa mala stať vzorom, príkladom aj pre ostatné národy v boji proti zlu, bezpráviu, nespravodlivosti nielen tam v Kurdistane, ale všade kde vládne zlo, bezprávie a nespravodlivosť!

Deň 25. septembra 2017 by sa mal zapísať do našich pamätí ako deň, kedy dobro zvíťazí nad všemocným zlom!